Nie vždy je jednoduché rozumieť textu piesni . Nech je akokoľvek jednoduchý či zložitý . Nevieme porozumieť slovám , ktoré nám chcel dotyčný spevák povedať . Sú to jednotlivé myšlienky , zaspievané v tónoch hudby.
Sedím uprostred veľkej izby . Počúvam rádio ..započujem melódiu . Započúvam sa do textu . Mám pocit že slová ktoré počujem ,vyslovuje moje vnútro . Niektoré piesne , sú o nás . Ako keby ich spievali nám . Naspievané preto , aby sme sa necítili sami , aby sme vedeli že nie sme jediní na svete kto prežíva bolesti , radosti , smútok a strach tak ako my . Každé slovo sedí do kontextu nášho života . Melódia piesni je častokrát súhlasná s našou melódiou života . Vynárajú sa nám spomienky , ktoré nám pripomínajú to čo sme prežili . Občas sa nám do oči tlačia slzy . Sú to horúce priezračné kvapky stekajúce po lícach .Niekdy naopak , vynoria sa nám tie najkrajšie spomienky ukryté za našim úsmevom . Každý máme svoju melódiu života . Jediný rozdiel medzi životnou melódiou a melódiou v piesni je čas . Naša melódia sa spustila pri začiatku nášho života . Mali by sme počúvať, to čo nám tvorca našej piesni chce povedať . Naše srdce je dôležitou súčasťou hudby . Ušami počujeme melódiu , očami vidíme noty piesne ..toto sú ale zmysli ktoré nás časom sklamú . Nebudeme dobre počuť , nebudeme dobre vidieť . Ale jeden zmysel , zvaný cit zostane . Musíme sa riadiť srdcom a správne prespievať cit ktorý máme v sebe . Nemajme strach cítiť. Je v poriadku mýliť sa . Všetci sa môžme pomýliť , Tak ako aj naše srdce . Cez to všetko by sme mali počúvať , spievať , nechať sa unášať . Nie každá časť piesni je krásna a ušiam lahodná , ale to neznamená že nie je súčasťou nášho života.