Príliš osobné

Nevinná detská preliezačka . Nachádzajúca sa takmer na každom detskom ihrisku v okolí . Každý jeden sme sa hrali na nastupujúcich a vystupujúcich . Poznáme ten pocit tlaku keď kolotoč naberá príliš vysokú rýchlosť .  Ten trpký závrat , ktorý nás opantá hneď, ako sa kolotoč zastaví a my sa chceme postaviť či nedajbože hneď kráčať . Kto by čakal že nevinná hra z detstva , je len blízko od skutočnej reality .

Žijeme v rýchlom kolotoči života . Deň a noc sa premieňajú rýchlosťou svetla a my sa nestíhame obzerať ani za vlastným tieňom . Kolotoč , ktorý pozostáva z pár osôb a činností je unavujúci . Zobudiť sa , ísť do práce , prísť z práce , variť , upratať , starať sa o deti , prať , žehliť ..toto sú činnosti v živote ktoré ma majú čakať ?Vlastne len zlomok činností.. Naozaj som sa narodila kvôli tomuto ? Nechcem sa točiť v kolotoči života sama a vlastne nechcem sa točiť vôbec . Myslíte si že toto je to , prečo ste tu ? Máme právo si vybrať ? Žiť v kolotoči predsa nie je život . Je to len kolobeh ktorý pozostáva s tých istých vecí . Alebo si vyberáme len farbu a druh kolotoču v ktorom máme potom existovať ?

Som študentka . Môj kolobeh nie je náročný . Nie tak ako ten váš , žien naokolo . Vravím ženy a nie muži , bohužiaľ. Ospravedlňujem sa , ale je to tak . Vždy sme to mali , a vždy to aj budeme mať ťažšie ako vy . Vaša žena sa ponáhľa domov z práce navariť . Vy sa ponáhľate domov najesť , ak sa ponáhľate . Zarábame tak ako vy , vaše zodpovednosti sa stali aj našimi . ( česť výnimkám , no klobúk skladať nebudem ) . Odbočila som od témy ktorej by som sa chcela venovať v tomto článku .

Ohromená a celá stuhnutá pozerám na scénu pred sebou . Pred povinnosťami ktoré ma majú čakať neskôr . Viem že to zvládnem , tak ako to zvládlo x-y ľudí predo mnou  . Premýšľam nad tým s hrčou v krku a prehĺtam nasucho . Toto nie je moje poslanie . Nie je moje ale ani vaše . Sme viac ako účastníčky kolotoču . Naučili sme sa vzdorovať tlaku ktorý prináša rýchlosť jazdy na kolotoči . Čo tak vystúpiť ? Čo tak sa stať osobou ktorá kolotoč bude roztáčať ? Je to také ťažké alebo to ťažkým robí odporujúci vzduch narážajúci počas jazdy ? .. Keď sme boli deti , jeden točil , ostatní sa točili . Jednoducho sme položili nohy na zem a kolotoč zastavili . Ak sme sa postavili príliš skoro , spadli sme na zem . Aj po tom najtvrdšom páde sme dokázali po chvíli vstať . Tak prečo nepoložiť nohu na zem a nezastaviť ? ..zastavme spolu ..viacerým to pôjde jednoduchšie .. nemajme strach  , zo zničených topánok ktoré naše mami privádzali do šialenstva ..skúsme to , vystúpme , spadnime , postavme sa ..jediné čo stratíme je rovnováha ktorú stále dokážeme nadobudnúť . No pretočené roky nám nikto nevráti ..