Som posadnutá kontrolou , usporiadaním a disciplínou . Tri vlastnosti ktoré mi mali zaručiť nalinajkovaný život . Život, ktorý som mala naplánovaný od svojho detstva . Bol perfektne načasovaný v každom bode . Vždy som vedela čo bude nasledovať ďalej . Čo príde zajtra , o týždeň ,o rok . Tak to malo byť a tak som si to predstavovala . Moje predstavy sa v sekunde rozplynuli nad jeho vôňou . Neuveriteľné ako si niekto môže prísť a len tak zničiť to čo sme budovali celé roky .
Nedokázala som spustiť oči zo vstupných dverí . Stál tam . Jediné čo mi prešlo hlavou bolo “ Stál tam on , možno chcel byť mojim snom “ …Neviem odkiaľ poznám tento rým . No patril jemu . Viem , že asi nebolo veľmi slušné prehliadať si niekoho od hlavy po päty . Môj pohľad sa nedal zastaviť . Poznáte to ? Keď strácate zábrany slušnej etikety ? Ja som nestratila len slušnosť etikety , na ktorú som si zakladala celé roky . Ja som stratila seba . To čo som bola ja , zrazu zmizlo . Ako sneh pri náhlom oteplení . Stratila som morálne hodnoty pre chlapa ktorý za to nestál . Moja kontrolka zasvietila včas . Mala som šťastie ! Zo svojho sna som sa zobudila skôr , ako 90% žien ktoré bohužiaľ zaspali v svojich snoch navždy . Videla som to čo som chcela . Ale aj najhrubšiu palicu možno raz zlomiť . Začala som si všímať detaily . To mi šlo predsa najlepšie . Zrazu som pochopila že kontrolka „pozor“ svietila čoraz častejšie . Veci mi nezapadali do kontextu . Nebolo to tak ako včera . Verzia ktorú som dostala bola zakaždým trošku osladená .Po celú dobu som prehliadala všetko okrem jedného …Toho snu v dverách . Stratiť hlavu je ľudské a prirodzené . S istotou viem povedať že to príde zas . Nie sme predurčení využívať kapacitu mozgu naplno , aspoň nie za každých okolností . Stretli ste pána „dokonalého“ ? No po čase si čoraz častejšie uvedomujete že jeho dokonalosť nie je taká úchvatná ako z diaľky ? Že za denného svetla , nie je taký úžasný ako pri odraze reflektoru ? …Bojíte sa vrátiť sa k niečomu čo ste viedli predtým ? Ja osobne som sa bála . Mala som strach z niečoho prečo som kedysi žila . Môj nalinajkovaný , rozplánovaný svet mi prinášal strach . Som tam kde som bola . Vrátila som sa tam kde som skončila . Miesto kde som svoje sny prerušila .
Nebolo ľahké opustiť niekoho ,kto mi spôsobil explóziu osobného života . Ale .. Príliš veľa koláčov nám nie len kazia zuby ale aj postavu . A pri množstve nadobudnutého prebytočného cukru , ktorý sa nám snaží niekto miešať každým dňom viac a viac je pravdepodobné obalenie mozgu tukom . O to im ide ? Preto nám pravdu prikrášľujú cukrom ? Aby boli sladší a my tučnejšie ? .. Nestrácajme hlavu a svoje krásne postavy pre pánov „dokonalých „.
Celá debata | RSS tejto debaty