Je to zaujímavé . Autobus plný ľudí . Sledujem ich pohŕdavé pohľady . Mlčia a očami prechádzajú po každom kúsku vášho teľa . Myslia si že to nevidíme alebo necítime? Predstavím sa ..Som Laura . Momentálne účastníčka jazdy autobusu 32 . Pravidelné výjazdy touto autobusovou linkou ma naučili pár vecí ..deň čo deň , tie isté tváre ,tie isté pohľady . Stretávame sa tu s minútovou pravidelnosť . Vieme kde sedíme , čo si obliekame , pri hlasitosti slúchadiel dokonca aj to akú hudbu počúvame . Naše pohľady sa stretávajú minimálne . O jednu zástavku nastúpi nepríjemná dáma . Viem to , sú to mesiace čo sedáva oproti mne a sleduje každý môj pohyb bez žiadneho chochmesu . Tento autobus ma naučil čítať knihy , písať dlhé esemesky , ignorovať pohľady , všímať si detaily. S istotou môžem povedať že po nepríjemnej dáme nastúpi osoba ,s ktorou si vymieňame pohľady počas našej jazdy svetom presných dvadsať štyri minút . To je doba trvania ktorá mi stačila na to aby mi chýbal pohľad hneď po vystúpení z autobusu .
Nikdy neprišiel , nikdy som neprišla ja . Čo ak sa už nikdy nestretneme . Prechádzali celé mesiace a my sme sa nestretli , naše pohľady sa nestretli . Nemohol sa vypariť alebo prepadnúť predsa pod zem , pomyslela som si keď prešiel mesiac . Prešiel presný mesiac od nášho posledného stretnutia a my sme sa viac na ceste svetom linkou 32 nestretli . Neviem ako dlho to bude a či to vôbec niekedy bude . Zaujímalo by ma či tak ako ja , premýšľa aj on . Či jeho zmýšľanie je odlišné alebo rovnaké ako to moje . Ako je možné že niekto s kým ste sa nikdy nezhovárali je zrazu súčasťou vašej mysle?
Myslím že každému z nás sa v živote stane že do jeho života prišiel niekto a nenápadne sa vyparil . Vyparil sa takou rýchlosťou že ste nestihli zachytiť ani to že je tam . Tam v hlave . Tam kde nám myšlienka spadá na bod mrazu . Prečo sa ľudia prechádzajú cestou nášho života bez značnej odpovede na otázku ktorú nestihneme ani položiť .
Je márne čakať , povedali sme si nie raz ani dva krát a predsa čakáme . Oplatí sa nám čakať na niečo , po čom chladnokrvne túžime ?
Čakať že na linku nášho života nastúpi niekto , nie je zbytočné . Nečakajme na kontrolku neznámej osoby . Poďme ďalej . Autobus s číslom 32 sa stal mojou prestupnou stanicou . Odstupom času tam nečakám nikoho . Zmenila som linku autobusu na číslo , ktoré je neznáme aj pre mňa , na autobus chodím pomimo časového intervalu . Nastupujem…
Celá debata | RSS tejto debaty